"Vychutnajme si harmóniu bývania"

Čo predznamenalo vašu duchovnú cestu a ako ste sa na ňu dostali?

Ľudí, na ich ceste životom stretá priazeň, či nepriazeň osudu. Vzlety a pády! Myslím si, že každý pád predznamenáva náš ďalší vzlet. A po čase, hoci si to v dobe  našich „rozbitých kolien, zlomených sŕdc a ubolených duší“ neuvedomujeme, príde okamih, keď pochopíme, že práve vďaka týmto udalostiam, ktoré nás voľakedy zrazili na dno, sme dnes tým, čim sme. Pochopíme, že to, čo nás postretlo, malo svoj skrytý dôvod; že náhody neexistujú. Udalosti, ktoré sa nám vtedy zdali neprekonateľné sú minulosťou, posunuli nás kamsi vyššie a mali by sme im byť za to vďační. Ja nie som výnimkou! Tiež som sa ocitol v kritických situáciách, kedy všetko naokolo potemnelo, nastúpil strach z bezvýchodiskovosti a moju dušu zaplavil smútok. Pochopil som, že kvalita života každého z nás závisí na správnej voľbe. Naše rozhodnutia predznamenávajú našu budúcnosť. No a sú to práve naše myšlienky, ktoré sú matkami našich rozhodnutí. Môžu byť negatívne a môžu byť pozitívne. Ja som sa rozhodol pre tú druhú alternatívu. Problém je, že našou hlavou denne preletí okolo šesťdesiattisíc myšlienok a k tomu, aby sme sa stali ich pánmi je potrebný čas. Je napísané: „Klopte a bude vám otvorené, hľadajte – a nájdete, proste – a bude vám dané“ Tak som teda „klopal, hľadal a prosil“... Jedného dňa, na prechádzke petržalským lužným lesom, som si uvedomil, ako krásne vtáky spievajú... Ja viem! Ony spievali aj pred tým...ale ja som ich dovtedy nepočul. Prestupovala mnou vôňa jari, nesmelé slnko pripomínalo kolobeh ročných období a prísľub toho, že ukončením jednej životnej etapy sa život nekončí. Potom prišli tie náhody, ktoré náhodami nie sú. V kníhkupectvách som siahal vždy po tých knihách, ktoré ma posúvali niekde vyššie a ďalej; na sotva vyslovenú otázku som si prečítal odpoveď „ukrytú“ ako titulok článku, do môjho života vstupovali vzácni ľudia, schopní odovzdať mi čoraz viacej energie. Naučili ma, že pokiaľ má človek napredovať, musí sa naučiť odpúšťať všetkým, čo mu ublížili, ale takisto aj sebe. So „zavretým“ srdcom sa to nedá. Ľudia nechcú veriť na zázraky. Ale ja som sa s nimi stretal na každom mieste. Prial som si naplniť sen o peknom bývaní a do mesiaca som dostal ponuku na projekt bytového domu s jedným bytom pre mňa. A hoci som netušil, kde na to vezmem peniaze, vesmír mi opäť pomohol. Naprojektoval som si byt podľa svojich predstáv. V tom čase som nemal ani potuchy, čo je to Feng Šuej.

Kedy ste sa stretli s Feng Šuej prvý raz?

Začalo to postupne. Najprv som sa presťahoval do novučičkého „bytu mojich snov“. Nevedel som, či sa tam so mnou presťahujú aj moje „zázraky“; - ale presťahovali sa! Raz, koncom jesene, prišiel večer, kedy som túžil vychutnať harmóniu nového bývania. V krbe plápolal oheň, stíšená hudba plávala miestnosťou. V očakávaní magického pocitu harmónie, som sa uvelebil v kresle. Namiesto vytúženej eufórie však prišiel pocit frustrácie a osamelosti. Vesmír mal so mnou asi iné plány. A tak som znechutený nechal dohorieť polená v ohnisku, vypol som hudbu a pustil televízor. Na obrazovke malá postavička „veľkého človeka“ Nikolaja Luku ukazovala, ako sa dá pomocou pomaly vykonávaných cvikov dopracovať k harmónii. A hoci som v to neveril, čosi vo mne zavelilo: „Nahraj si to!“ Tak som teda na videu stlačil „record“.

Ráno ma pocity z minulého dňa neopustili. Za oknami bolo depresívne počasie. Stlačil som teda gombík na videu a zatiahol žalúzie, aby ma, nedajbože, nevidel nejaký sused mávať rukami. Počúval som niečo o čakrách, o energetických dráhach, o energii Čchi, ktorá by ma mala dostať opäť do poriadku. A čuduj sa svet, - po chvíli som bol naozaj v poriadku. V ten deň som sa prihlásil na Čchi kung. Pochopil som správanie sa energie v ľudskom tele i význam jej pôsobenia na zdravotný stav človeka. Pochopil som, že energia je všade a energia je všetko. Na treťom stupni kurzu niekto spomenul slovo Reiki a možno ľúbozvučnosť tohto slova spôsobila, že niečo vo mne zarezonovalo. Dva dni na to,  som na skle výkladu  jednej ezoterickej predajne čítal o možnosti zoznámiť sa s Reiki dôvernejšie.

          Potom prišlo obdobie pádu... Spoločníci našej architektonicko – projektovej firmy ma vyzvali, aby som firmu opustil. Predo mnou bolo „obdobie sucha“. A to sa týkalo nielen práce, ale aj môjho finančného zabezpečenia... Padať až na samé dno sa mi už nechcelo.

            Hovorí sa, že keď Boh zošle krutú zimu, postará sa, aby som dostal teplý kabát. V deň mojich narodenín mi prišiel zablahopriať syn. Ako darček mi podával knihu so slovami: „Si architekt a toto učenie o harmónii bývania a jeho vplyve na život človeka majú k architektúre veľmi blízko.“ Možno vtedy netušil, akú veľkú pravdu povedal. Držal som v rukách knihu s dvoma neznámymi, cudzo znejúcimi slovami. Vtedy som sa stretol s Feng Šuej prvý raz.

A čo je to Feng Šuej?

            Názov v preklade znamená „voda“, „vietor“. Ak hľadáme spoločný znak týchto veličín, je ním neustála premenlivosť - a tá charakterizuje i všadeprítomnú energiu Čchi, ktorá má vplyv na všetky oblasti nášho života. Povedal by som, že umenie žiť je schopnosť nás všetkých prispôsobovať sa zmenám. Ale platí to aj naopak: umenie žiť je schopnosť využívať a usmerňovať energiu prostredia, v ktorom žijeme tak, aby nám napomáhala dopracovať sa k harmónii. Toto staré čínske učenie vychádzalo z „Knihy premien“ – I ting a neustále bolo obohacované o nové a nové poznatky z oboru astrológie, numerológie a pod.

            Ak by som sa vrátil ku knihe, ktorú mi podaroval syn, pristupoval som k nej najprv s určitou nedôverou. Čím viac som sa však zamýšľal nad jej obsahom, tým viac som chápal, v čom spočíva pravdivosť jej tvrdení. Nakoniec som dospel k záveru, že na škole ma naučili skĺbiť  krásu trojdimenzionálnej hmoty s konštrukčným riešením stavby. Chýbal tu však duchovný rozmer vytvoreného priestoru, ovplyvňujúci našu psychiku i naše modely správania sa. Rozmer, ktorý by nám napomáhal dopracovať sa k rovnováhe vo všetkých oblastiach nášho života. Pochopil som, prečo ma sprevádzajú iné pocity v jednom byte a iné pocity v byte druhom. Prečo existujú byty, do ktorých nemám chuť vkročiť a prečo sú také, pri ktorých si kladiem otázku: „Nepozvú ma ďalej?“ Jedna krásna veta hovorí“ „Byt je zrkadlom duše.“ A to isté sa vzťahuje na kancelárie, obchodné prevádzky a pod.

Po dočítaní knihy som sa rozhodol overiť si „na vlastnej koži“ jej pravdivosť. Rozdelil som si pôdorys bytu na deväť oblastí, z ktorých každá predstavovala jeden z ôsmych aspektov života. Môj byt sa mi už nezdal tak ideálny. Oblasť „partnerstva“ v ňom bola vykrojená - chýbala. (Tesne pred nasťahovaním som sa rozišiel s partnerkou.) Schodisko bytového domu mi zase vykrojovalo oblasť „kariéry“. Odpoveď na problémy s prácou bola na svete. „Preboha! Mám niečo aj v nadbytku?“... Mal som. Bola to oblasť „zdravia“ a oblasť „duchovného rastu“. Nedostatkové oblasti bolo treba zharmonizovať. Našťastie učenie Feng Šuej vie, ako sa takéto nedostatky v našom obydlí odstraňujú. Ponúka nám veľké množstvo nápravných opatrení. Niektorí „päťzmyslovo“ rozmýšľajúci ľudia tieto opatrenia pokladajú za „tmárstvo“. Kryštál, akvárium, fontánka, zrkadlo, kvety, obrazy, zvonkohra, tvarové žiariče... to všetko nám môže pomôcť, pokiaľ vieme kde a ako ich umiestniť.

            Neskôr, keď som absolvoval „školu intuitívneho Feng Šuej“ som tento príbeh s mojim bytom vyrozprával istej pani redaktorke. V Orientácii vyšiel o mesiac článok s nelichotivým názvom: „O architektovi, ktorý si naprojektoval vlastnú katastrofu.“ Vlastne mi tým urobila reklamu, pretože mnohí ľudia chceli práve toho architekta, ktorý sa poučil na vlastnej koži.

Prečo používame na Slovensku čínske učenie?

            „Víťazný február“ „zvíťazil“ na päťdesiat rokov a všetko, čo sa spájalo s duchovným cítením ľudí  bolo potlačené. Pred ním, generácie našich dedov a pradedov starostlivo a citlivo pristupovali k výberu miesta, na ktorom malo stáť ich obydlie. Vedeli, kde umiestniť postele, kde pohovku, kde krb. Muškáty v oknách, kríž, cesnak pri vstupných dverách, či lavičky na priedomí mali svoj hlbší zmysel, než akoby sa na prvý pohľad zdalo. I pre nich tečúca voda potoka symbolizovala život a bývanie v susedstve cintorína predznamenávalo kontakt s duchmi. Ľudová architektúra je toho dôkazom. Vtedy sa to nazývalo geomancia. Žiaľ, spolu s generáciou našich predkov upadlo do zabudnutia i toto učenie. Jeho základné princípy sú však totožné s Feng Šuej.

Čo by ste nám ešte o sebe prezradil?

            Milujem všetko krásne. Milujem ráno, lebo mi dáva nádej; deň, lebo mi ponúka nové šance; večer, lebo ma robí skúsenejším o všetky tie zázraky, ktoré ma počas dňa stretli. Milujem noc, lebo ma svojou tmou upozorňuje, že na odvrátenej časti našej modrej planéty práve svieti slnko, ktoré tu onedlho zobudí ďalší deň.

Rád píšem. Poéziu, texty k piesňam, príbehy, poviedky, články. Verím v silu slova, verím v energiu myšlienky. Verím, že každý človek má v sebe ukryté neobmedzené schopnosti dopracovať sa k vnútornému pokoju – k harmónii. Závisí to len a len od jeho voľby.

Jedno čínske príslovie hovorí: „Sláva nie je v tom, že nikdy nezažijeme pád, ale v tom, že zakaždým vstaneme.“

A na záver?

            Žijeme v hektickom uponáhľanom svete. Kolotoč dní nás neustále ženie za niečím novým, ešte nepoznaným. A my, v snahe nezaostať, si nakladáme na naše plecia nové a nové záväzky.

 Dávame pozor, aby sa ručička otáčkomeru nášho auta nedostala do červeného políčka. Predsa si nezničíme motor! Radšej preradíme rýchlosť, alebo spomalíme. Veď auto treba šetriť! Je naše. A čo my? Nestálo by za úvahu, v tom šialenstve, zvanom stres, spomaliť? Vieme, že nám to ubližuje a škodí. A napriek tomu sa snažíme presvedčiť sami seba, že nás sa to netýka. Preceňujeme sa! Preceňujeme našu dôležitosť. Myslíme si, že sme nenahraditeľní....Nezabúdajme: cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí...

Život je predsa o niečom úplne inom! Naučme sa opäť počúvať vtáky, spev potoka,  šum lístia! Plánujme si krásne chvíle dovoleniek! Objavujme čaro detského úsmevu. Hľadajme kľúč k radosti... k šťastiu... k láske... k pochopeniu toho druhého... A keď sa pred nami objaví hoci i malý kamenistý chodníček, cieľom ktorého bude pokoj a harmónia – neváhajme a pustime sa po ňom!