FENG ŠUEJ A SILA MYŠLIENOK (3)

Minulý rok sa mi dostala do rúk zaujímavá kniha. Zaoberala sa jedným zo zákonov Univerza – „Zákonom príťažlivosti“. Úspešní spisovatelia, pedagógovia, liečitelia, ale i kvantoví fyzici sa v nej zhodujú v názore, že všetko v hmotnom i nehmotnom svete je energia. Všetko! Hovoria, že sme prijímače i vysielače zároveň a priťahujeme k sebe to, na čo upriamujeme svoju pozornosť. Dobré i zlé! Naše myšlienky, predstavy,túžby, obavy, vnútorné monológy, ale i dialógy sú energiou. Ak si uvedomíme, že denne nám prebehne hlavou okolo šesťdesiattisíc myšlienok, jedná sa o celkom „slušný“ energetický potenciál.

Na mojich prednáškach o Feng Šuej sa ma často poslucháči pýtajú na negatívnu a pozitívnu energiu. Energia má schopnosť prenášať informácie. Nie je dobrá, alebo zlá. Správa sa neosobne a záleží výhradne na nás, ako budeme formulovať naše myšlienky a akým smerom sa bude uberať naša budúcnosť. Pokiaľ upriamime pozozornosť na negatívne javy, staneme sa vysielačom negatívnych myšlienok a naše obavy pritiahneme do reality. Naše podvedomie „rozmýšľa“ v symboloch. „Demonštrácia proti vojne“ nie je to isté, ako „demonštrácia za mier“. Myslím si, že bezdomovec je preto bezdomovcom, lebo jeho vedomie prijalo taký program. Možno mu v detstve „starostliví“ rodičia hrozili, že skončí na ulici pri kontajneroch. Na druhej strane poznám milionárov, ktorí sa svojim chybným rozhodnutím ocitli na tej istej „ulici“. Myslíte že na nej zostali? Nie! Do roka z nich opäť boli milionári... V čom je teda rozdiel? V spôsobe rozmýšľania! Tí druhí totiž upriamili pozornosť na úspech. Opäť si ho „pritiahli“.

Chýba nám trpezlivosť naučiť sa pozorovať a selektovať naše myšlienky, ktoré sú neustále atakované programami masmédií a ich katastrofickými scenármi. Akoby mal niekto záujem vnášať do nás obavy a strach. „Finančná kríza“ – program! „Hospodárska kríza“ – program! „Pád systému... nezamestnanosť... uťahovanie si opaskov...“ – samé programy, ktoré vnímame na každom kroku. „Priťahujeme k sebe to, na čo upriamujeme svoju pozornosť“ – píše sa v tej múdrej knihe.

A tak sa od istého času vyhýbam televíznym správam a besedám. Kupujem si časopisy, v ktorých „nebodujú“ politici „zaručene úspešnými programami na odvrátenie krízy“. Tým však netvrdím, že takýmto správaním sa nám zo dňa na deň život „zružovie“ a okolo nás sa rozprestrie „rajská záhrada“...

Mnohokrát sa nám zdá, akoby svet okolo nás zvyšoval rýchlosť, dni akoby boli stále kratšie a kratšie a bremená záväzkov na našich pleciach vážili každým našim krokom viac a viac. Stávame sa súčasťou čohosi, po čom sme nikdy netúžili. Tempo okolo nás sa stupňuje, je neúnosné - a my, v snahe nezaostať, prepíname sily. Na dvierka našich životov klope stres. Láka nás mámivými vidinami „úspechu“ z trinástej komnaty...

A tak sa vzďaľujeme od našej prapodstaty, ignorujúc zákony Univerza. Nevšímame si disharmóniu, ktorá nás neviditeľnými pavučinami našej vlastnej ľahostajnosti pripútava k ceste, vedúcej kamsi do prepadliska. Nevnímame tichý vľúdny hlas našej duše, prosiaci a prihovárajúci sa nám s láskou: „Postoj!“ Hlas prebúdzajúci v nás túžbu po slobode a nezávislosti, keď kdesi v hlbinách srdca vnímame nepokoj, pobádajúci nás hľadať to NEZNÁME, čo iba tušíme, že je...

Pozrime sa okolo seba! Poznáme čo i len jedného jediného človeka v našom okolí, o ktorom môžeme so skalopevnou istotou tvrdiť, že je šťastný?

Byť šťastným by asi znamenalo dosiahnuť všetky naše ciele, naplniť všetky priania a žiť bez obáv, že to, čo sme takto získali nám ostane až do konca života. Ale bolo by to skutočné šťastie, alebo iba prejav obyčajnej závislosti na tom - nami nadobudnutom? A závislosť je naším skrytým väzením, zbavujúcim nás slobody. Núti nás lipnúť na všetkom, čo vlastníme a plodí strach, že o to prídeme. Šťastie a strach sa navzájom vylučujú, pretože pokiaľ sa obávame, či bojíme, sme nešťastní. Najhoršie na tom je, že prevažná väčšina ľudí je už tak zmanipulovaná a od detstva naprogramovaná, že si ani neuvedomuje, že nie je šťastná; – ako človek, ktorý má sen a pritom nemá tušenia, že iba sní.

Ale čo je potom šťastie? - Je to niečo, čo sa nedá popísať, tak ako sa nedá popísať svetlo ľuďom, ktorí celý život prežívali v tme.

Nie sme šťastní preto, že svoju pozornosť sústreďujeme na to, čo nemáme, miesto toho, aby sme sa tešili z toho, čo v každom okamihu nášho života máme. Je príliš veľa krásnych vecí, ktoré sme zabudli našimi otupenými zmyslami vnímať,- nie to ešte radovať sa z nich. Tak skúsme sa im otvoriť! Skúsme zvýšiť prah našej vnímavosti! Objavme to krásne!

Namýšľame si tiež, že šťastie je niečo tak vzácne, že treba naň dlho čakať...Omyl! Ono je už dávno v nás! Skúša nás osloviť, upozorniť na seba, ibaže všetky tie nahromadené strachy a emocionálny balast nás oddelili od seba. Hľadajme teda k sebe cestu!

Niekedy podmieňujeme šťastie zmenou situácie, v ktorej sa nachádzame a ktorej súčasťou sú i ľudia okolo nás. Zbytočne plytváme energiou a výsledok sa nedostaví, pretože šťastnými, či nešťastnými nás nerobí svet a ľudia navôkol, ale to, čo sa odohráva v našej mysli. Hľadať pocit šťastia vo svete mimo nás je rovnaké ako hľadať kŕdeľ sťahovavých vtákov medzi húfom rýb.

Niekto možno pomenuje šťastie chemickou reakciou, pri ktorej sa na určitú dobu vyplavia endorfíny, spôsobujúce chvíľkovú eufóriu. Niekto si myslí, že šťastie je práve ten „okamih“ pred dosiahnutím cieľa.

Šťastie je veľmi úzko previazané so spôsobom nášho života. Ten je zas spojený s našou túžbou po harmónii, ktorá sa nachádza nielen v nás, ale odzrkadľuje sa aj všade okolo nás – v každom kúte nášho domova, po každej jeho strane, no a samozrejme i v strede priestoru.  Existuje krásna veta : „OBYDLIE JE ZRKADLOM  DUŠE". Ak teda pripustíme pravdivosť tejto vety, musíme priznať, že tak ako my prostredníctvom starého čínskeho učenia Feng Šuej harmonizujeme a meníme obydlie (prostredie), tak obydlie pôsobí na nás a harmonizuje našu dušu. Stávame sa nezávislými a „pravdivými“.

Slová Feng Šuej v preklade znamenajú VIETOR, VODA. Tieto dve neustále sa meniace veličiny charakterizujú i správanie sa energie Čchi.

Čchi je pojem v západnej filozofii neznámy. O to viac sa však toto slovo skloňuje v kultúrach východných. Je to životná sila všetkých živých vecí, vlastnosť životného prostredia, sila Slnka, Mesiaca, sila klimatických systémov i sila prúdiaca po svojich presných dráhach a meridiánoch v našich telách a ovplyvňujúca našu vitalitu, naše zdravie. Je to sila, prejavujúca sa v neživých predmetoch, ako prejav ich hmoty a tvaru.

Na otázku racionálnych pragmatických ľudí, aká je merná jednotka tejto zmyslami ťažko vnímateľnej energie, by som asi odpovedal: "Neviem!"

            Viem však, (a tak to aj cítim), že slovo je energia, veta je energia, myšlienka je energia, nenávisť je energia a energiou je i LÁSKA! A hoci nepoznám ich mernú jednotku, proste nepochybujem, že sú...A keď si mám ľahnúť na posteľ- s hlavou pod ťažkým trámom, nasvietim ho ľahkým modrým svetlom a uvidím v ňom  oči letného neba...

            ...A keď sa tmavý kút rozplače samotou, neváham a rozveselím ho zlatou rybkou, lampou, či krištáľom...

Skúsme sa teraz zamyslieť, ako sa  Čchi správa za vstupnými dverami!

Slová Feng Šuej v preklade znamenajú VIETOR, VODA. Tieto dve neustále sa meniace veličiny charakterizujú i správanie sa energie Čchi. „Premeňme“ sa teda na jemný, zvedavý vánok a nechajme sa unášať priestormi nášho obydlia! Vznášajme sa spolu s neviditeľnými prúdmi energie, ktorá vstupuje do ďalších a ďalších dverí, „obmýva“ kúty miestností, aby nakoniec prestúpila oknami a spojila sa opäť s energetickým vánkom okolia. Pozorujme, čo sa deje: Pokiaľ je okno v byte situované oproti vchodovým dverám, vzniká energetický prievan. Tento rozdeľuje byt na dve časti. Obyvatelia takéhoto bytu sú často názorovo rozdelení, rodičia nevedia nájsť cestu k deťom a starí rodičia k rodičom. Neviditeľná bariéra vytvorená takýmto prievanom spôsobuje nesúlad v rodine. Energia sa stala nekoordinovanou, rútiacou sa, voliacou skratku k opusteniu nášho obydlia. V Čine takúto energiu nazývajú Ša. Bez použitia nápravných opatrení by v takomto prievane nikdy nemala byť umiestnená sedacia súprava, a už vôbec nie postele. Nakoľko energia rýchlo opustí byt, zákonite v ňom chýba a jej nedostatok sa prejaví v jednotlivých sektoroch bytu. Obyvatelia takéhoto bytu často „bojujú“ o energiu a získavajú ju na úkor iných. Podobne sa energia premieňa na „Ša“ i v chodbách, najmä v chodbách, v čele ktorých je okno. No a to, čo platilo vo veľkej mierke pre byt, platí z pohľadu Feng Šuej i pre jednotlivé miestnosti. Ak sú teda dvere umiestnené oproti oknu, nikdy nedávajte medzi ne a okno posteľ, sedaciu súpravu, pracovný kút a pod. Takýto „prievan“ má veľmi zlý vplyv na vašu auru, čo sa po čase môže odzrkadliť na vašom zdraví. A tak, keď sa začnú ozývať kĺby, stuhnutá šija, zažívacie problémy, alebo keď sa ráno budíte „zlámaní“ a unavení, skúste sa zamyslieť, či jednou z príčin nemôže byť i nesprávne situovaná posteľ.

            Ak sme si vyššie hovorili o tom, že energia postupuje od dverí k oknu, tak potom miestnosti bez okna predstavujú pre ňu pasce, v ktorých sa zablokuje. Nemá kadiaľ uniknúť a mení sa na stagnujúcu Čchi. Navyše absencia okna spôsobuje nedostatok svetla, čo je vlastne tak isto energia a oblasť (sektor) nášho bytu s takouto miestnosťou je narušený. Mnohokrát vhodne zvolený plagát, obraz, či správne umiestnené zrkadlo dokážu urobiť zázrak a „vyslobodiť“ takto uväznenú Čchi.

            Rohy stien, stĺpov, nábytku vyžarujú sekajúcu energiu (cutting Tchi). Pred ňou sa musia obyvatelia bytu často chrániť, najmä, ak roh mieri na ich telo. Je pochopiteľné, že nikto z nás sa nebude cítiť pod „tlakom“ takto naňho namierenej energie príjemne. Vyplýva z toho, že pokiaľ je to možné, postavíme pred takýto roh kvet, zavesíme krištáľ alebo inak eliminujeme negatívny dopad tejto agresívnej energie. Mnohokrát sú ňou naše obydlia ohrozované z okolitých stavieb za oknami nášho domu, alebo bytu. Niekedy nás ochránia muškáty, či iné kvety v okne, niekedy krištáľové drúzy na parapete, niekedy odrážame takto namierenú útočiacu energiu konvexnou reflexnou ochranou – napríklad zrkadlovou Pa-kuou. O Hongkongu sa hovorí ako o meste „zrkadlových vojen“, kde si turisti všímajú v oknách a na priečeliach budov množstvo zrkadiel, „chrániacich“ obyvateľov domov práve pred účinkami sekajúcej energie iných stavieb.

Podobne „nepriateľsky“ sa správa i energia „strieľajúca“ v predĺžení plochy otvorených dverí.

Preto je vhodné buď mať dvere stále zatvorené, alebo ich radšej vysadiť zo zárubne, či nahradiť dverami posuvnými....

                                                        Ing. arch. Tibor Čellár