FENG ŠUEJ  A SILA MYŠLIENOK   (10)

Keď raz docestujem na svojej ceste životom k cieľovej stanici s názvom „Konečná“, pocítim túžbu obzrieť sa späť...

Nebudem sám! Budú tam mnohí a ich pohľady budú upnuté rovnakým smerom do minulosti – ku svojim životom, ako ten môj. A niektorí z nich, v tom krátkom osudovom okamžiku, uvidia nehu, lásku, radosť, krásu; uvidia podávané pomocné ruky, usmiate tváre, či mosty priateľstva; uvidia všetky tie úžasné zázraky a ponúkané príležitosti, ktoré mohli byť ich súčasťou, no ktoré im však nikdy nepatrili, lebo sa celý život báli. Pochopia, že programy, vkladané do nich od detstva, sa stali súčasťou ich strachu, ktorý im bránil v prirodzenom prejave. Pamätáte sa? - „To nesmieš! To sa nerobí! Chovaj sa ako ostatní! Chlapci neplačú! Ak to urobíš, pôjdeš do kúta! Ak nebudeš poslušná, zoberie ťa čert!.....“

 Už dávno neverím na peklo! Peklom by som nazval tieto programy v nás. Programy, ktoré deformujú našu osobnosť, neustále nám kladú podmienky, obmedzujú našu slobodu a bránia nám prekročiť svoj tieň. Nútia nás robiť, čo sa od nás očakáva a nie to, po čom túžime. Nútia nás k rozhodnutiam, ktoré nadlho poznamenávajú naše životy a často ich menia na choroby, utrpenie a bolesť. Ochudobňujú nás o množstvo krásnych a nezabudnuteľných zážitkov vo všetkých oblastiach života. Pomaly nás namotávajú na konzumný spôsob života a lacnými náhradami skutočných hodnôt nás pripútavajú k sebe. Pretože sú to programy založené na strachu.

Nie nenávisť, ale strach je protipólom lásky. To strach v nás chce zasievať nenávisť, závisť, žiarlivosť, nedôveru voči sebe, či druhým, stavy úzkosti...To strach je „vládcom nášho pekla“, za ktorým stoja naše rozhodnutia! Ak chceme vzlietnuť, urobiť náš život bohatším a zmysluplnejším, - ak chceme objaviť opäť svoju výnimočnosť a neopakovateľnosť, nemáme na výber: musíme sa zbaviť strachu! Pretože pokiaľ mu dáme priestor, zablokujeme v sebe energiu. No a pokiaľ sa energia začne vytrácať z nás, alebo z nášho okolia, nastupujú choroby, nastupuje nepohoda a zákerne, kdesi v útrobách nášho podvedomia sa môže prebudiť deštrukčný program kolapsu.

Život je však príliš krásny, aby sme podliehali strachu. Nad mrakmi vždy slnko svieti a je na nás, kedy jeho lúče preniknú k nám. Múdrosťou našich rozhodnutí dokážeme vniesť harmóniu a radosť do nášho okolia, ktoré je súčasťou nekonečného energetického poľa.

Je čas na nápravu! Je čas pochopiť správanie sa energie! Je čas, využívať ju vo svoj prospech, -naučiť sa pracovať s ňou, „vábiť“ ju, “komunikovať“ s ňou, no a na niektorých miestach sa jej vyhýbať...

            Sú budovy, v  ktorých nie je vhodné dlhodobo sa zdržiavať. Na pozemkoch v ich okolí pôsobí energia z týchto budov, obsahujúca v sebe informácie strachu vo všetkých „odtieňoch“ a „stupňoch“. Podľa učenia Feng Šuej sú takýmito budovami väznice, súdy, nemocnice, pamätníky v miestach bolesti a utrpenia (koncentračné tábory, popraviská a pod.). Úcta Číňanov voči predkom a ich viera v duchov zahŕňa medzi takéto územie i cintoríny a krematóriá.

Podľa niektorých škôl intuitívneho Feng Šuej treba byť opatrný pri výbere pozemku na bývanie v blízkosti kostola, kde sa rozhrešením uvoľňuje energia, obsahujúca v sebe informácie hriechu.

            V minulom článku sme sa zaoberali správaním sa energie v prírode a priviedli sme ju až ku vchodovým dverám budovy, či obydlia. Už vieme, že vchodové dvere sú pre vstup energie veľmi dôležité. Sú „ústami“, cez ktoré vstupuje energia Čchi do domu, alebo obydlia. To isté platí i o vstupných dverách bytu, administratívnej prevádzky a pod. Ich situovanie vo vzťahu ku konfigurácii terénu, k prístupovej komunikácii, k danostiam vodnej plochy, či tečúcej vody, k existencii vysokej, alebo nízkej zelene; ich čitateľnosť z diaľky i ústretovosť voči prichádzajúcim je z pohľadu intuitívneho Feng Šuej dôležitejšia, ako orientácia voči svetovým stranám.

Skúsme sa teraz zamyslieť, ako sa  Čchi správa za vstupnými dverami!

Slová Feng Šuej v preklade znamenajú VIETOR, VODA. Tieto dve neustále sa meniace veličiny charakterizujú i správanie sa energie Čchi. „Premeňme“ sa teda na jemný, zvedavý vánok a nechajme sa unášať priestormi nášho obydlia! Vznášajme sa spolu s neviditeľnými prúdmi energie, ktorá vstupuje do ďalších a ďalších dverí, „obmýva“ kúty miestností, aby nakoniec prestúpila oknami a spojila sa opäť s energetickým vánkom okolia. Pozorujme, čo sa deje: Pokiaľ je okno v byte situované oproti vchodovým dverám, vzniká energetický prievan. Tento rozdeľuje byt na dve časti. Obyvatelia takéhoto bytu sú často názorovo rozdelení, rodičia nevedia nájsť cestu k deťom a starí rodičia k rodičom. Neviditeľná bariéra vytvorená takýmto prievanom spôsobuje nesúlad v rodine. Energia sa stala nekoordinovanou, rútiacou sa, voliacou skratku k opusteniu nášho obydlia. V Čine takúto energiu nazývajú Ša. Bez použitia nápravných opatrení by v takomto prievane nikdy nemala byť umiestnená sedacia súprava, a už vôbec nie postele. Nakoľko energia rýchlo opustí byt, zákonite v ňom chýba a jej nedostatok sa prejaví v jednotlivých sektoroch bytu. Obyvatelia takéhoto bytu často „bojujú“ o energiu a získavajú ju na úkor iných. Podobne sa energia premieňa na „Ša“ i v chodbách, najmä v chodbách, v čele ktorých je okno. No a to, čo platilo vo veľkom merítku pre byt, platí z pohľadu Feng Šuej i pre jednotlivé miestnosti. Ak sú teda dvere umiestnené oproti oknu, nikdy nedávajte medzi ne a okno posteľ, sedaciu súpravu, pracovný kút a pod. Takýto „prievan“ má veľmi zlý vplyv na vašu auru, čo sa po čase môže odzrkadliť na vašom zdraví. A tak, keď sa začnú ozývať kĺby, stuhnutá šija, zažívacie problémy, alebo keď sa ráno budíte „zlámaní“ a unavení, skúste sa zamyslieť, či jednou z príčin nemôže byť i nesprávne situovaná posteľ.

            Ak sme si vyššie hovorili o tom, že energia postupuje od dverí k oknu, tak potom miestnosti bez okna predstavujú pre ňu pasce, v ktorých sa zablokuje. Nemá kadiaľ uniknúť a mení sa na stagnujúcu Čchi. Navyše absencia okna spôsobuje nedostatok svetla, čo je vlastne tak isto energia a oblasť (sektor) nášho bytu s takouto miestnosťou je narušený. Mnohokrát vhodne zvolený plagát, obraz, či správne umiestnené zrkadlo dokážu urobiť zázrak a „vyslobodiť“ takto uväznenú Čchi.

            Rohy stien, stĺpov, nábytku vyžarujú sekajúcu energiu (cutting Tchi). Pred ňou sa musia obyvatelia bytu často chrániť, najmä, ak roh mieri na ich telo. Je pochopiteľné, že nikto z nás sa nebude cítiť pod „tlakom“ takto naňho namierenej energie príjemne. Vyplýva z toho, že pokiaľ je to možné, postavíme pred takýto roh kvet, zavesíme krištáľ alebo inak eliminujeme negatívny dopad tejto agresívnej energie. Mnohokrát sú ňou naše obydlia ohrozované z okolitých stavieb za oknami nášho domu, alebo bytu. Niekedy nás ochránia muškáty, či iné kvety v okne, niekedy krištáľové drúzy na parapete, niekedy odrážame takto namierenú útočiacu energiu konvexnou reflexnou ochranou – napríklad zrkadlovou Pa-kuou. O Hongkongu sa hovorí ako o meste „zrkadlových vojen“, kde si turisti všímajú v oknách a na priečeliach budov množstvo zrkadiel, „chrániacich“ obyvateľov domov práve pred účinkami sekajúcej energie iných stavieb.

Podobne „nepriateľsky“ sa správa i energia „strieľajúca“ v predĺžení plochy otvorených dverí.

Preto je vhodné buď mať dvere stále zatvorené, alebo ich radšej vysadiť zo zárubne, či nahradiť dverami posuvnými.

            Životodárna energia Čchi sa vznáša pomaly po priestore bytu a je ideálne, keď navštívi každý kút nášho obydlia. Nie vždy sa jej to darí. A tak je na nás, aby sme ju privábili do všetkých častí. Prostriedkov na to je neúrekom: -od nasvietenia tmavých kútov príjemným svetlom, cez obrazy, zrkadlá, zvonkohry, pohybujúce sa mobilné predmety (akvárium, fontánka, hodiny s kyvadlom), až po obrazy s rôznymi motívmi, ktoré využívajú päť elementov, priradených k jednotlivým sektorom a medzi ktorými vládne kontrolný, či podporný vzťah.

Životodárna energia je všade. Je v kameňoch a piesku zo štrku, je v cemente i vo vode, z ktorej vznikol betón. Tesár ňou obohatil drevený krov, trámy ktorého boli kedysi stromom z lesa.  Je v keramike obkladov i v drevených parketách našej obývačky. Umelec ju vložil do svojho diela a ona svieti z obrazu i zo sošky. Stolár ju „zaklial“ do nábytku, murár do väzby tehál. Rezonuje v nej jarný spev vtákov i nostalgický plač padajúceho jesenného lístia. Je prežiarená svetlom slnka, je nasýtená svitom Luny. Ukrýva sa v nej minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Kdekoľvek sa presunieme, všade ju stretneme. Tak ostáva len a len na nás, či ju znehodnotíme našimi strachmi alebo či ju ešte viac skvalitníme a vložíme do nej radosť, lásku, šťastie, pokoj, mier a úsmev vychádzajúci až kdesi z hlbín nášho srdca.

Október 2009
Ing. arch Tibor Čellár